19_1642507394.jpg
27_20220121_150510.jpg

Štefan Rajčan mal na šampionáte pod drobnohľadom brankárky

Pri slovenskej reprezentácii sa po prvý raz objavil v roku 2017 ako jeden z trojice trénerov národného družstva žiačok do 15 rokov. Vrchol svojej doterajšej trénerskej kariéry však zaznamenal na prelome novembra a decembra tohto roku v role asistenta trénera reprezentačného družstva žien na florbalových majstrovstvách sveta vo Švédsku, kde mal pod drobnohľadom brankárky.

Aké myšlienky ti vírili v hlave pri tónoch slovenskej hymny pred vaším premiérovým vystúpením na florbalových majstrovstvách sveta žien?

„Bol to veľmi krásny pocit. Priznám sa, pred zápasom som mal trému, ale tá pri hymne zo mňa úplne opadla. Tým, že som mohol reprezentovať našu krajinu na takomto medzinárodnom podujatí, akým sú majstrovstvá sveta, sa mi splnil sen. Je to istým spôsobom aj odmena za dvanásť rokov práce a obety pri florbale, a preto tie pocity boli fantastické.“

Čo všetko ste mali počas šampionátu na starosti?

„My tréneri, sme mali na šampionáte rozdelené úlohy, ja konkrétne som mal na starosti brankárky. Viedol som ich špeciálne tréningy a taktiež sme spolu robili aj rozbory herných situácií. A keď bolo treba, vypomáhal som aj trénerským kolegom. Počas samotných zápasov som hlavne podporoval baby na lavičke, kde tie emócie vedeli byť veľmi premenlivé a samozrejme, neustále som komunikoval s brankárkami.“

Uvažuješ nad tým, že niektoré z nadobudnutých poznatkov aplikujete aj v Harvarde?

„Jednoznačne! Už dávnejšie sme začali postupne aplikovať do klubu rôzne metódy a prvky, ktoré sme získali pri reprezentácii. Veľa vecí sme riešili aj s trénerom Jedličkom a myslím si, že táto spolupráca môže do budúcna priniesť Harvardu len pozitíva. Čo sa týka konkrétnych herných situácií, sú to najmä prechody do útočného pásma a hlavne taktické postavenia v obrane.“

Slovensku sa nepodarilo splniť cieľ, ktorým bolo piate miesto. Zavládlo veľké sklamanie po tesnej prehre 3:4 s Poľskom, ktorá odsunula Slovensko na konečnú šiestu priečku? Myslíš si, že šieste miesto je reálnym odzrkadlením sily kádra, ktorý sa predstavil na šampionáte?

„Samozrejme, boli sme veľmi sklamaní, aj preto, že zápas sa niesol v našej réžii. Poľky čakali hlavne na brejky, v ktorých si viedli naozaj dobre. Žiaľ, tak ako v stretnutí so Švajčiarskom sme znovu trpeli v koncovke. Naše nepremenené šance boli jedným z kľúčových momentov aj v stretnutí s Poľskom. Navyše, v závere sme inkasovali aj lacný gól od polky ihriska, ktorý nám podrazil kolená. Top štvorke krajín sa zatiaľ nemôžeme rovnať. Hráčky majú v súťažiach vytvorené poloprofesionálne až profesionálne podmienky, to je úplne iný level. Ale na piate miesto sme reálne mali, a podľa mňa by bolo zaslúžené. Sila a vyrovnané dve formácie Poľska nám však tento cieľ zmarili. Po šampionáte ukončila kariéru skúsená Denisa Ferenčíková, ktorú bude ťažké nahradiť. Myslím si, že dlhšiu dobu sa budú do reprezentácie zapracovávať viac mladé hráčky.“

Aký najsilnejší zážitok si si odniesol z majstrovstiev sveta?

„Krásnych zážitkov bolo viac... Jedným z nich bolo napríklad famózne predstavenie mladučkej Lenky Červenej, ktorá prešla našimi rukami v mládežníckych kategóriách a teraz sa dokázala presadiť aj medzi ženskou svetovou elitou. Zážitkom boli takisto aj vychytané dve nuly po sebe brankárkami, ktoré som mal v merku. Najsilnejším zážitkom však bolo, že sme sa s kolegom Dušanom Ďuríčkom dostali až na majstrovstvá sveta, kde sme stáli bok po boku na pozíciách trénerských asistentov. Vlastne, celý šampionát bol pre mňa neskutočným zážitkom! Verím, že je to len začiatok niečoho krásneho a obaja sa budeme postupne zdokonaľovať a zlepšovať.“

Autor: Marián Petrík | NOVINY Tempo
Foto1: Peter Bohlin | IFF 
Foto2: Per Wiklund | IFF