26_20231013_115445.jpg
30_20220121_152015.jpg

Lenka Červená najmladšou hráčkou majstrovstiev sveta

Útočníčka FBK Harvard Partizánske mala pri svojom premiérovom štarte na majstrovstvách sveta v slovenskom drese proti Švédsku presne 15 rokov, 3 mesiace a 24 dní. No na ihrisku patrila k najnebezpečnejším hráčkam Slovenska a pritom v extralige žien neodohrala doteraz ani jeden zápas. Mnohí odborníci ju označili za pozoruhodný zjav majstrovstiev sveta v Uppsale. S piatimi gólmi bola treťou najlepšou strelkyňou slovenskej reprezentácie a s deviatimi bodmi aj treťou najproduktívnejšou slovenskou florbalistkou. Gólový účet v reprezentácii si otvorila v stretnutí s Fínskom, proti USA zaznamenala svoj prvý reprezentačný hetrik a po štvrťfinálovom stretnutí so Švajčiarskom bola vyhlásená za najlepšiu hráčku Slovenska.

Aké myšlienky ti vírili v hlave pri tónoch slovenskej hymny pred vaším premiérovým vystúpením na florbalových majstrovstvách sveta žien?

„Bol to úžasný pocit stáť tam ako reprezentantka Slovenska. Nerozmýšľala som ale nad ničím výnimočným, v hlave som mala skôr to, ako bude prebiehať zápas. Pred ním mi bolo povedané, že som ešte nikdy nehrala florbal na takej výkonnostnej úrovni, tak som sa celkom aj obávala, aké to bude. Popravde, očakávala som ale viac... (úsmev).“

Svoj premiérový reprezentačný gól si strelila v druhom vystúpení Slovenska na majstrovstvách sveta. V stretnutí s favorizovaným Fínskom si v 53. minúte z ľavej strany presne namierila k vzdialenejšej žŕdke. Ako chutil gól proti florbalovému gigantovi? Môžeš prezradiť, čo ti na lavičke vravel tréner Dušan Ďuríček bezprostredne po strelení gólu?

„Samozrejme, z premiérového gólu v reprezentácii som sa veľmi tešila a spolu so mnou aj spoluhráčky. Tréner Dušan mi vždy hovorí, že mám strieľať a priznávam, že v tomto ho akosi neposlúcham... (úsmev) Aj on bol rád, že mi to tam padlo, ale žiaľ, na body to nestačilo.“

Hoci si bola najmladšou hráčkou šampionátu, na ihrisku si pôsobila zdravo sebavedome. S piatimi gólmi a štyrmi asistenciami si bola treťou najlepšou a zároveň aj treťou najproduktívnejšou hráčkou slovenskej reprezentácie...

„Zo začiatku sa mi darilo zbierať body, ale od štvrťfinálového zápasu som už nezaznamenala ani jeden, hoci aj proti Švajčiarsku som mala dobré príležitosti. Do každého zápasu som išla s úmyslom pomôcť tímu, ale nie vždy sa mi to darilo, podľa mňa to mohlo byť aj lepšie.“

Na šampionáte ste mali možnosť zmerať si sily so Švédskom, Fínskom a Švajčiarskom, ktoré patria medzi svetovú špičkou v ženskom florbale. Ako sa ti hralo proti florbalovým gigantom a čo ti ukázali tieto zápasy?

„Z týchto ťažkých zápasov sme si zobrali veľa cenných skúseností a hlavne motiváciu byť lepšie. Bolo veľmi ťažké hrať proti takým kvalitným hráčkam, z ktorých väčšina sú profesionálky a florbalom sa živia. Myslím si však, že za predvedenú hru sa nemusíme hanbiť.“

Všetko nasvedčuje tomu, že ak sa naďalej budeš poctivo venovať florbalu, v budúcnosti by si mohla patriť medzi líderky ženskej florbalovej reprezentácie. Čo na to hovoríš?

„Zatiaľ som sa nad tým nezamýšľala a ani neviem posúdiť, ako ďaleko to môžem za pár rokov dotiahnuť. Budem však rada, keď opäť dostanem príležitosť reprezentovať Slovensko a podarí sa mi zaujať miesto, kde sú dnes staršie baby, ktoré pôsobia v zahraničí. V súčasnosti nám však veľmi komplikuje situáciu pandémia koronavírusu, ktorá nám znemožňuje venovať sa florbalu naplno.“

Aký najsilnejší zážitok si si odniesla z majstrovstiev sveta?

„Myslím si, že každý jeden deň na šampionáte bol veľkým zážitkom. Rovnako som si veľmi užila zápasy proti Fínkam alebo Švédkam. Ale asi najväčším zážitkom bolo sledovať finále s oboma severskými tímami, ktoré bolo do poslednej chvíle veľmi napínavé.“

Autor: Marián Petrík | NOVINY Tempo
Foto: Per Wiklund | IFF