Minulý rok tvoj tím dokázal premiérovým ziskom titulu prepísať históriu a tento rok sa vám podarilo titul obhájiť. Aké sú tvoje pocity zo sezóny?

„Táto sezóna bola mojou poslednou v juniorke, a tak som od začiatku dúfal, že sa nám podarí titul obhájiť. Stretli sme sa výborný kolektív, ktorý sa nespoliehal na individualitu, ale na tímový výkon. Keď sa nedarilo jednej formácii, zastúpila ju druhá. Myslím, že práve to stálo za tým, že sme túto sezónu titul obhájili. Dva roky v juniorskom veku a dva tituly - čo viac si priať.“

V mnohých zápasoch si dokonca nastupoval ako kapitán namiesto zraneného Timoteja Kollára. Ako si vnímal túto funkciu a tvoj posun v hierarchii tímu?

„Nastupovať s kapitánskou páskou v tíme, ako je AS, je veľkou poctou a som vďačný za túto príležitosť. Avšak je mi ľúto, že to bolo za takých okolností, ako je zranenie Tima. Čo sa týka môjho času na ihrisku a pozície v tíme, bol som stabilnou súčasťou 2. formácie, takže som hral každý zápas.“

Feri, vieme, že väčšinu času tvojej florbalovej kariéry si strávil v drese Harvardu. Prezraď prosím divákom, za akých okolností a ako prišlo k zmene klubových farieb.

„Môj prestup do AS Trenčín sa začal riešiť už pred začiatkom sezóny 2021/2022. Vtedy malo ísť o striedavý štart do juniorského/dorasteneckého tímu AS s tým, že by som v Partizánskom hrával za mužov, nakoľko kategória dorastu v Partizánskom ten rok nebola. Tento prestup však nevyšiel kvôli pravidlám spojenými s ostaršením, ktoré som v tej dobe musel mať, aby som mohol nastupovať za mužov. Nakoniec som o rok neskôr prestúpil natrvalo, nakoľko v Partizánskom nebola žiadna kategória, v ktorej by som mohol nastupovať.“

Vedel by si si prípadne vybaviť v pamäti aj na momenty, ktoré tebou najviac rezonujú, keď si spomenieš na roky v Partizánskom?

„Moment, na ktorý si spomeniem, je určite môj debut za mužský tím v M1, v ktorom som strelil 2 góly. Taktiež určite Majstrovstvá Slovenska v kategórii mladších žiakov 2019, kde sme sa umiestnili na 3. mieste.“

Veríme, že si postrehol návrat tvojich bývalých spoluhráčov na florbalovú mapu. Mal si už príležitosť prísť pozrieť na zápasy, prípadne, ako zatiaľ hodnotíš účinkovanie Harvardu po reštarte?

„Vždy keď je čas, idem sa pozrieť. Bol som aj teraz na rozhodujúci semifinálový zápas proti Trnave, ktorý bavil. Som rád, že mužský florbal v Partizánskom sa vrátil, nakoľko by bola veľká škoda, keby klub ako Harvard mužský tím nemal.“

Pri tvojej prvej sezóne v mužskom drese v M1-ke si sa dokázal zaradiť aj napriek mladému veku k ofenzívnym oporám tímu. Po prestupe do extraligového Trenčína si sa ale po čase vrátil do obrany, kde si aj pôvodne dlhé roky pôsobil. Vedel by si nám priblížiť tento presun a prípadne vypichnúť aj pár rozdielov medzi extraligou a M1-kou?

„Do obrany som sa presunul na konci prvej sezóny v drese AS pred dorasteneckými majstrovstvami Slovenska po nešťastnom tréningovom zranení jedného z našich obrancov. Keďže som na tejto pozícii už pred tým hrával, rozhodnutie, kto bude nastupovať v obrane, padlo na mňa. Majstrovstvá sa mi vydarili, a tak som v obrane zostal až doteraz. Najväčším rozdielom je behavosť a technika hráčov.“

Vedel by si, prosím, odkázať niečo našim mladým florbalistom, ktorí by v budúcnosti taktiež chceli dosiahnuť podobné úspechy?

„Makajte na sebe a snažte sa stále napredovať. Ak by ste niekedy mali pocit, že sa vám nedarí, nevzdávajte sa a stále sa snažte zlepšovať. Táto snaha sa vám v budúcnosti odvďačí.“

Ferimu ďakujeme za rozhovor a veríme, že nasledujúca sezóna bude pre neho minimálne tak úspešná, ako boli aj posledné dve.