Výber hrajúceho kapitána a trénera Stanislava Drusku nastúpil v sobotu na najväčší zápas doterajšej sezóny- Superfinále. To sa po dohode zúčastnených strán podarilo dotiahnuť do Partizánskeho, a bolo tak zarobené na parádny zápas pred slušnou diváckou kulisou. Kto si našiel cestu do športovej haly, nemohol odchádzať sklamaní, keď domáci rozohrali s Trenčínom skvelú bitku, ktorú síce nedokázali vyhrať, no napriek tomu zanechali za súťažnou sezónou 2024/2025 vydarený dojem.

FBK Harvard Partizánske- FBK AS Trenčín- Trenovec 4:7 (2:2, 2:3, 0:2)

Domáci mali pred vyše 270 divákmi skvelý vstup do stretnutia, keď na konci štvrtej minúty zužitkoval prihrávku Chrena Druska, ktorý zakončoval ponad padajúceho Melichera. V 11. minúte ale prišla chvíľa hosťujúceho celku, keď najprv Hanták prepálil Školku aj Tomíka a o 36 sekúnd neskôr Ondrášik prepálil obranné hradby Harvardu a hostia sa prvýkrát ujali vedenia. O chvíľku sa však hostia dopustili priestupku, vďaka ktorému šiel Harvard do početnej výhody a tú aj využil gólom Vlčka. Ku koncu tretiny mal Vrana gól na hokejke, no v zakončení do odkrytej svätyne si vylámal zuby na Tomíkovi. V úvode druhej tretiny sa domáci opäť dostali do vedenia, keď Školka rutinérsky premenil nariadené trestné strieľanie. Domáci navyše dostali opäť možnosť početnej výhody, s ktorou ale naložili tragicky, dokonca v nej inkasovali z hokejky Hantáka. Na neho nadviazal po podarenej akcii juniorov AS Oravec a Trenovec bol znovu vo vedení. Už o minútu sa však presadil Vlčko utešenou ranou a zápas začínal odznovu. Následne ale domáci hrali s viacerými hráčmi na ihrisku, čo viedlo k prvej presilovej hre aj pre hostí. Tú aj krátko pred koncom využili gólom Oravca a do kabín sa šlo s jednogólovým vedením Trenovca. Do tretej tretiny tak vstupovali zverenci hrajúceho trénera Drusku s vedomím, že musia zvýšiť obrátky a pridať gól a ideálne neinkasovať, pretože každý presný zásah môže rozhodnúť. Blízko k nemu boli hostia, keď sa pred bránkou sám ocitol Daniš, no radosť z gólu mu zmaril Tomík. Následne na opačnej strane zaváhal z úniku aj Vlčko, a skóre sa tak nemenilo. Harvard dostal po sekaní Ondrášika príležitosť na vyrovnanie, no ponúknutú šancu nepretavil v gól. Naopak, po vylúčení Sklenára trafili do čierneho hostia, keď Bagín streľbou z diaľky prekonal obrannú štvoricu domácich a aj Tomíka a Harvardu sa sen o titule začínal vzďaľovať. Ten sa definitívne rozplynul v 58. minúte, keď Vrana uzatváral skóre stretnutia do prázdnej brány domácich.

Vyjadrenie Stanislava Drusku (kapitána a hrajúceho trénera Harvardu):

Na zápas sme sa všetci veľmi tešili a každý z nás doň nastupoval s veľkým odhodlaním a chuťou zvíťaziť. Už v úvode sa nám podarilo skórovať, čo len znásobilo pozitívnu energiu, ktorú sme si priniesli z predzápasovej atmosféry. No radosť netrvala dlho- súper nás rýchlo schladil dvoma gólmi, ktoré nám jasne pripomenuli, že to dnes nebude jednoduché. Našťastie sme sa do konca prvej tretiny dokázali vzchopiť a vyrovnať skóre. Môžem s čistým svedomím povedať, že herná prevaha aj počet šancí boli na našej strane. Do druhej tretiny sme vstupovali stále s hlavami hore a pozitívnym nastavením, čo sa rýchlo pretavilo do využitého trestného strieľania. Tempo sme udávali my, boli sme aktívni, sebavedomí a mali sme zápas pod kontrolou. Avšak okolo polovice stretnutia sa karta obrátila. Dva rýchle góly v našej sieti, z toho jeden počas oslabenia, nás zasiahli nepríjemne. Nervozita narastala, koncentrácia upadala a hra sa nám začala rozpadávať pod rukami. Do tretej tretiny sme nastúpili s jednogólovým mankom, no s jasným cieľom zvrátiť vývoj stretnutia. V šatni sme si povedali, že do toho dáme všetko. Žiaľ, naše obrovské chcenie sme nevedeli pretaviť do rozvahy na ihrisku. Nezvládli sme vypäté momenty, nechali sme sa vyprovokovať a súper svojou dôraznou, miestami až agresívnou hrou, mal navrch. Namiesto sústredenia sa na hru sme začali riešiť rozhodcov, fauly, odplaty a zabúdali sme na to najpodstatnejšie- hrať svoju hru. Navyše, nepremenili sme viacero vyložených príležitostí, čo súper nemilosrdne využil na zvýšenie svojho náskoku. V závere sme to ešte skúšali bez brankára, no ani to neprinieslo vytúžený výsledok. Dali sme do toho všetko, bojovali sme do poslednej sekundy, no napokon musíme uznať, že chalani z Trenovca boli tentokrát nad naše sily. Ďakujeme všetkým divákom za podporu, ktorú nám odovzdávali počas celej sezóny a vyvrcholila v poslednom zápase, veľmi si ju vážime. Vidíme sa ďalšiu sezónu, v ktorej sa nám už ten titul hádam podarí priniesť do Partizánskeho.

Aj napriek tomu, že nakoniec muži nedosiahli na titul, patrí im obrovská vďaka a rešpekt. Mužstvo, ktorého väčšina nehrala súťažne florbal dva roky, sa dokázalo zmobilizovať a vydolovať zo seba maximum. Tím, ktorí vznikol najmä kvôli mladým odchovancom, sa dokázal zomknúť aj v slabších fázach súťaže a dokázal bojovať a vyhrávať aj v desiatich mužoch. Muži tento rok ukázali obrovský potenciál, ktorý sa, veríme, podarí naplniť napríklad už v nasledujúcej sezóne.

V mene celého tímu by sme sa aj touto cestou chceli poďakovať vám, divákom, ktorí ste aj napriek dlhšej odmlke chodili na naše zápasy v krásnom počte a stali ste sa neoddeliteľnou súčasťou tejto cesty. Ďakujeme!

Foto: Martina Vavrincová